Od Demänovej cez Babice po Čachtický kras

Autor: Lukáš
 Dlho plánovaná akcia veľvyslanca OS Čachtice v Škótskom Edinburgu sa nezadržateľne blížila. Po nákupe kvalitnej whisky v Londýne sa s pár hodinovým meškaním rútime smer Liptovský Mikuláš. Čakajú nás takmer dva týždne pohybu v horách a pod zemou.  Skvelí ľudia a krásne miesta. Základná zostava bradáčov sa skladá z Lukáša Kubičinu, Paľa Hericha a Petra Kumičíka. Trojica, ktorá sa vybrala  skúmať jaskyne od Tatier cez Moravský kras po Čachtice. Čakala nás dlhá cesta.  Sú  večerné hodiny a prichádzame na Liptov do Ploštína. Cestou sme si stihli dohodnúť, po tom, ako sme v tme niekde pri Žiline zistili, že ideme celú dobu bez svetiel, návštevu u Peťa Holúbka. Vyzeralo to na zaujímavú párty, avšak sa párty zvrhla na počet troch pricestovaných účastníkov a zvyšok zahájil ... Protestní spánek. Pri svetle z horiacej pece plánujeme zajtrajšiu akciu, domapovať menšie jaskyne nad Beníkovou dolinkou.   Budíme sa v slnečné ráno, vonku je mrazivo a o 6. hodine ukazuje teplomer krásnych -8 stupňov.  Ani sa nenazdáme a sme pri Tunelovej a pod Oknom prechádzame kaňonom rovnomennej dolinky. Natiahnuté (nie moc bezpečné)  oceľové lanko nám zjednodušuje cestu. Prichádzame nad Baraniu jaskyňu, kde je vedľa kopanej cesty nenápadný otvor. Zisťujeme, že sa jaskyňa asi po 30 metroch spája s Baraňou. Po pár minútach hrčí lesom vŕtačka a osádzame prvý bod. Po zmapovaní sa nám neďaleko darí objaviť  vchod do menšej neznámej jaskyne, ktorú taktiež mapujeme (Lúč v skale). Mapujeme ešte dve menšie jaskyne v dolinke Beníkovej (Jaskyňa pod parohom a Protikus) a čas sa schyľuje k večeru. Máme v pláne navštíviť prednášku o Indii v Mikuláši. Pri posedení v Central Perku náš tým obohacuje aj Veronika, ktorá možno ešte netuší čo ju všetko krásne s nami čaká.  Nasledujúce ráno parkujeme autá pri Kamennej chate. Tým sa rozrástol o ďalšie dve osoby. Aďo a Ida, naši verní fotodokumentaristi.Znova máme slnečné počasie a cesta ku Beníkovej jaskyni, kde máme v pláne liezť a mapovať je krásna. Pali nám po ceste ukazuje zaujímavé miesta a jaskyne. Za pomoci dreveného lezeckého stĺpu sa Pali dostáva do okna za vstupnými časťami jaskyne. Pokračovanie je prepojené s hlavnou chodbou. Následne mapujeme odbočky. Podľa Paliho slov sú krátke a mali by končiť. Končiť? Plazenie v balvanoch medzi kosťami jaskynného medveďa bolo zvláštne, ale malo to dačo do seba, modriny. Z jaskyne vychádzame po západe slnka. Večer  ešte ideme na prednášku o Afrike, ktorá bola veľmi zaujímavá. Kilimanjaro má svoje čaro. Prednášku končíme okolo polnoci.  Ďalší slnečný deň pred nami. Dnes už len v zostave Lukáš, Veronika, Pali a Peťo.  Našim konečným cieľom je Na jame - 1438 m n.m. . Po chvíľach si uvedomujeme, že máme pred sebou riadny strmák. Prvý cieľ dnešného dňa je  zdokumentovať  Tajomný brloh. Už názov jaskyne bol odstrašujúci. Stále som mal pocit čo na mňa spoza skaly vybehne, čo nás prekvapí a všade prítomný trus zvierat o tom nasvedčoval. S radosťou jaskyňu opúšťame a presúvame sa k jaskyni Úkryt a Jaskyni v Malom Sokole, ktorej obnovujeme polygón. Mala to byť posledná jaskyňa na ceste ku vrcholu, avšak sa ešte jedna vyskytne, ktorú Pali sám mapuje (Okno za hradbou) a my pomaličky stúpame žľabom. Čím sme vyššie, výhľady sú krajšie a krajšie. Vrstva snehu a všadeprítomné medvedie stopy sú fajn na morálku. Sme na vrchole a prečo si nedať slaninku a chleba? Po občerstvení sledujeme nádherné scenérie a západ slnka. Cesta z Jamy nás čaká v absolútnej tme. Chceme schádzať pod bralami Veľkého Sokola. Cestou v suťákoch, kríkoch a cestách necestách nás doviedla ku jaskyniam vo Veľkom  Sokole.  Je tma a Pali lezie skalným stupňom ku jaskyni. Vždy na stupni viselo lano a teraz? Nie už nie je, nejaká dobrá duša ho ukradla. Pali to radšej obchádza a je si beriem jeho batoh na ramená. Stretáme sa po pár minútach pod skalou blízko parkoviska. Po ceste padla otázka čo si dať na večeru. Po konzultácii vyhrali palacinky, avšak suroviny a poriadnu panvičku sme museli zaobstarať u Veroniky v Mikuláši. Palacinkami naša cesta po jaskyniach Demänovskej doliny končí a ráno nás čaká ďaleká a dlhá cesta do jaskýň Moravského krasu.  Je piatok ráno a my sa musíme po krásnych dňoch rozlúčiť s Veronikou. Cesta ubieha fajn až sa ocitáme v uliciach Brna. Bludisko, ktoré sa nám darí prejsť cestami necestami  až hľadáme starú školu v Adamove, kde sa máme stretnúť s Krtkom. Sme tu a je riadne vedro. Krtek nás vyhliada ako školník, ibaže nás víta slivovicou, čo by si k deťom nemohol dovoliť. Čo by sme dali za našich čias za takého školníka? Po privítaní sa zastavujeme pozrieť Býčí Skálu a následne sa presúvame na základňu do Babic. Krtek nám následne oznamuje, že ja a Pali odchádzame okolo šiestej do Větrnej. Druhá várka by mala ísť okolo ôsmej. Naša úloha bola zložitejšia. Pred odchodom čerpadlá ťahajú vodu. V transporťáku ťaháme lezeckú výstroj pre tri osoby. Cesta do Švestkové propasti prebehla nečakane rýchlo. Na pracovisku sa zdržiavame asi jednu hodinu a usudzujeme možnosť ďalšieho pokračovania. Po otázke, kedy sa bolo naposledy na pracovisku dostávame odpoveď, že asi pred rokom.  Nečudujem sa a na druhý deň odmietam lokalitu navštíviť. Niečo okolo pol desiatej vychádzame z jaskyne a podľa inštrukcií prezváňame Krtka, ktorý nás po pár minútach prichádza odviezť na základňu. Veci komplet premočené a to blato? Legenda, že ho majú v Babiciach a obzvlášť Větrnej propasti pre celý svet je pravdivá. V nočných hodinách nás navštevujú priatelia jaskyniari z klubu STJ KW Kraków. Naše spoločné cesty sa stretli aj v jaskyniach Moravského krasu, avšak ešte nevedia čo ich čaká. Dlhá noc a uloženie sa k spánku okolo piatej hodiny ráno nasvedčuje, že budeme do jaskyne čulí a plní síl. Je sobota ráno  a vonku začína pršať čo nesvedčí nič pozitívne na ceste pod zem. Do jaskyne odchádzame v počte 9 ľudí. Pali, Peťo a David idú kopať do sondy na dne Bílé tmy a  zbytok si ide obhliadnuť Švestkovú propast a pracovisko. Lukáš skupinu sprevádza za III. Sifon až pod komín, kde sa následne odpája a idem pomôcť kopáčom do sondy.  Po pár vedrách hliny Pali hlási voľný priestor. Objav, ale bez pokračovania. Náznak toho, že predsa len bude možnosť objaviť niečo neobjavené. Po pár hodinách sa všetci stretáme v Bílé tme. Prvá skupina na čele s Krtkom opúšťa jaskyňu. Ja a Dominika ideme pozrieť Sračkomet, najhlbšie miesto jaskyne. Krtek navrhuje aby sme išli von cez Dvanáctku. V duchu si hovorím, že by to šlo, však sa tam nemáme kde stratiť. No a tie slová som si nemal ani hovoriť. Už po pár minútach blúdime v nekonečných plazivkách a cesta von nikde. Vzdávame to a musíme sa vrátiť cez Větrnú. Vonku je prekvapivo pekne, až na studený vietor. Krásny západ slnka. Postupne vychádzame všetci a podaktorí oznamujú, že budú v plazení pokračovať až na základňu. Však, keď už sa plazia celú jaskyňu nebude to problém. Večer na základni nám pripravil mnoho nástrah.  Plazenie cez priečky postele až po prekonanie  stoličkotrenažéru. Mužská zostava sa strieda v boji avšak ani jednému sa nedarí zdolať jej nástrahy. Nastupuje ženská sila a Dominika okamnžite prekonáva stoličkotrenažér.  Lukáš si overuje Krtkove tatérske schopnosti a necháva si fixkou nakresliť krásnu siluetu jaskyniara na predlaktie. Po tom ako sme videli na Babickej základni koňa piť vodku zahajujeme postupne spánok všetci.  Nedeľa ráno, ufučané a nepekné počasie nás ženie ku Malej Macoche, kde sa posádka  Slovenských, Českých a Poľských jaskyniarov lúči. Každý krásne svojim smerom. Pre  Českých a Poľských kolegov sa akcia končí, avšak naša nezlomná trojica sa rúti smer Čachtický kras. Cez večer naberieme potrebné sily odpočinkom v Trenčíne a už ráno sa stretáme okolo desiatej pri Hladovom prameni. Posádka sa nám rozrástla o Matúša a Pavla Baču Benžu. Naša cesta vedie ku Čachtickému kameňolomu a plne naložení vodou na pár dní mierime na základňu. Po krátkom občerstvení vyrážame naprieč Čachtickým krasom. Povrchovo navštevujeme lokality ako Čachtická jaskyňa, Štepnica, Jesenského Duby 1, 2, 3, Sutinka. Na prechádzkach krasom sa nám overila asi 2m dlhá roxorová tyčka, ktorá je na jednom konci zahnutá. V krase, kde sa dá do podzemia vstúpiť takmer len cez závrty. Tyčkou sa dá zistiť v akej hĺbke je skala či masív a pri riadnom šťastí v závrte prejde do prázdnej dutiny čo sa tiež už stalo. V dnešný deň ju taktiež  ťaháme zo sebou a pri každom závrte si robíme srandu, že kto si nepichol tak nech si ide pichnúť. Samozrejme tyčou do závrtu.  Najlepšie pôsobiaci nám prišiel závrt nad Jesenského Dubami. Cez polovicu závrtu je v hĺbke asi 50cm cítiť masívnu stenu, popri ktorej by sa dalo pokračovať v kopaní. Možno sa časom k lokalite vrátime na bližší prieskum.  Zastavujeme pri Sutinke a časť týmu sa ide pozrieť do jej krátkych útrob. Ako sa ocitáme v blízkosti Plazivého Oka hovorím Peťovi, že tyčku čo nesieme sme celú bez problému pichli do jedného závrtu a on, akú tyčku? Však ja ju nemám. Nemáš? Ani ja ju nemám. Neverili sme, až sme uverili. Nakoniec som ju našiel pri Sutinke, opretú o strom, samú v hlbokom lese. Posádku nachádzam sedieť pri mŕtvej pahrebe vedľa Oka. Nehreje, ale až sa tam niečo objaví zahreje. Kontrolujem dno sondy a na pár miestach je vidieť účinok Cevamitu. Presúvame sa ku Jaskyni nad prameňom a od nej schádzame ku Sovej. Okrem Megera je to posledná lokalita, ktorú som mal v pláne navštíviť. Na základňu nás čaká dlhá cesta celým krasom. Cesta po spodnej magistrále sa krásne krúti a čakajú nás posledné kroky v tme na základňu. Ako odmenu za dnešný deň dostávame knížočku  „ Prísny zákaz sypať smeti“, poviedky trampské a vandrácke dokonca aj s venovaním od Pavla Baču Benžu. Chvíľu na to zistujeme, že nás musí nečakane opustiť. Môže za to bojler.  Ráno sa budíme už len traja, avšak okolo 9. prichádza Matúš a v plnej sile sa rútime smer OMVJ (Odkiaľ Majko vyhnal jaskyniarov). Závrt opradený povesťou, ktorú niektorí členovia slýchajú od samého detstva. Viď ja. Na hrane závrtu bola vidieť nenápadná kopa kopaného materiálu. Podľa povesti v dobe, keď bol  Ján Majko poverený na objav jaskýň v Čachtickom krase nemohol dovoliť, aby niekto objavil jaskyňu skôr ako on. Skupinka nadšencov mala v hĺbke 5m objaviť otvor s prievanom do podzemia. Práve v tom momente Majko zakročil a prikázal kopáčom jamu zahádzať a opustiť kras. V priebehu roka 2013 na Lukášov podnet vyhĺbila sonda zhruba do hĺbky 3,5m, kde sa nám podarilo objaviť oceľové lano. Stále nám v hlavách znela otázka čo je v hĺbke 5m. Dnes prišiel nás čas. Ako zázrakom je cez závrt spadnutý riadny strom, ktorý využívame na kladku. V priebehu roka sondu z časti zasypalo. Taktiež rozširujeme priemer sondy. V priebehu dňa sa nám darí kopať zaujímavé veci. V hĺbke 4m nachádzame drôty, klince... 4,5m klince a drevo (výdreva?) Je večer a tma, sme na hranici 5.m. Rozhodujeme sa dať prestávku. Sedíme pri ohníku a Matúš schádza do sondy. My debatíme až počujeme nejaký  výkrik. Diera??? Prichádzame a Matúš oznamuje, že je dole diera. Napadá nás že to bude taká klasická Čachtická 10x10cm, ale nie on oznamuje, že fučí prievan a je vidieť asi 2m. Diera sa nečakane rozširuje a zrazu sa ocitáme v otvore prieleznom pre človeka. Fluviálny kanál, nevídané. Cez Jesenského Duby prechádza jeden zo zlomov na planine. Napadané kamene nám znemožňujú postup do útrob. Prvá otázka, ktorá nás napadá je čo dole môže byť? Odkiaľ ide prievan? To sa dozvieme až v najbližšej dobe po zabezpečení sondy skružami. Nová a nádejná lokalita Čachtického krasu bola objavená. Konečne sme zlomili tú smolu Čachtických jaskyniarov za dlhé posledné roky. Mená objaviteľov po objaviteľoch LUKÁŠ Kubičina, PAVOL Herich, PETER Kumičík a MATÚŠ Martiš. Prečo tie mená a všetky veľké písmená? Štyria svätí Lukáš, Pavol, Peter a Matúš. Každý by si povedal, že jaskyniarov čakal krušný večer pri alkohole, ale nie. Lukáš po príchode na základňu odetý vo všetkých veciach a s čiapkou na hlave schúlený v klbku zaspáva. Máme za sebou deviaty deň a vyčerpanosť dáva o sebe vedieť. Viem, že sa budím niekedy v noci, keď sa chalani ukladajú do spacákov . Moja prvá otázka znie.. Vy ste niečo jedli? Sadám si a pozerám na ulepené cestoviny v hrnci. Zopár lyžičiek mi stačí a opäť upadám do kómy, budím sa až ráno. Boli sme dohodnutí na 9. a Matúš nejak nechodí. Mal nám doniesť nejaké zásoby k jedlu. Nikam sa neponáhľame a je na nás vidieť únava. Telo začína bolieť. Odhodlávame sa a ideme. Dnešný cieľ je zabezpečiť sondu. Okolo tretej nás navštevuje Marcel Rosa a Martin Žilka. Začína byť veselo. Je neskutočné, že sa v strede týždňa stretne šestica šialených týpkov nad hŕbou vykopanej hliny v Čachtickom krase. Pevne verím, že začína nová éra! Objavov a jaskyniarov!  Posledná noc na našej základni, moc nespíme. Je to už štvrtý deň bez vody. Mám pocit, že niečo žerie moje telo, všade po mne niečo chodí. Som unavený, ale zaspať sa nedá. Mám strach, že sa ráno nenájdem. Vonku nám krásne svieti slniečko a naša expedícia končí. Na rozlúčku Lukáš a Pali navštevujú kláštor na Skalke pri Trenčíne a ako inak sa lúčia v Jaskyni nad cestou. Týmto sa chcem všetkým veľmi poďakovať. Ľuďom, ktorí nás sprevádzali na našej ceste. Jaroslavovi Šandovi alias Krtkovi, že bol ochotný zorganizovať super víkend v Babiciach. Obzvlášť Poľským priateľom Dominike, Piotrekovi a daľším, že boli ochotní cestovať za priateľmi na ich šialenej ceste. Paľovi Herichovi za nové a nekončiace sa zážitky z Demänovskej doliny. Petrovi Kumičíkovi za ochotu cestovať tisíce kilometrov, len kvôli priateľom a jaskyniam čo bol pre mňa krásny dar. Veronike za skvelé palacinky a ochotu sa pár dní starať o trojicu zarastených mužov a vlastne všetkým, ktorí nás našou cestou stretli, či spoznali.  Lukáš Kubičina a Paľo Herich 
Průměr: 4.2 (10 votes)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".

To s OMVJ je trochu inak.

Obrázek uživatele Sluka
To s OMVJ je trochu inak. Nájsť jaskyňu pre turistov bola stranícka úloha od súdruha Strechaja, rodáka z Čachtíc (Mňačko: Ako chutí moc). Samozrejme, muselo to byť v Čachtickom chotári a blízko obce. Každý mesiac chodili Majko, predseda MNV v Čachticiach a politruk Ammer referovať Strechajovi. Takže asi Majko dostal pucung, že je to ďaleko, možno už mimo chotár, a tak sa jaskyniari museli pratať bližšie k Čachticiam. Vyššia moc. Aj Jesenského duby boli vyššia moc - začala 1. sv. vojna a z objavu, kde vraj stačilo odstreliť prekážajúci blok, dodnes nič nie je.
Tyto stránky byly vytvořeny pomocí služby Jeskyňář.cz - http://www.jeskynar.cz
Creative Commons License
Na veškerý obsah, pokud není autorem příspěvku uvedno jinak, se vztahuje licence
Creative Commons Attribution-Noncommercial-Share Alike 3.0.