"tam dole"

Autor: Monika
Už ako malé dieťa som milovala pôdu, kamene a tajné neznáme uličky do podzemia. Ocitnúť sa "tam dole" bolo niečo ako ocitnúť sa v rozprávke kde čas a priestor stratili svoj význam. V živote však človek opustí rozprávkový svet a rozhodne sa žiť tak ako by sa malo, nesnívať o tajných neprebádaných chodbách, o svete, ktorý je niekde mimo nás, aj keď večný, rozhodne sa žiť len tak, ako spoločnosť káže. A tak urobila som to aj ja .. Zabudla som na to, aké je to byť dieťaťom, vrátiť sa späť a vnímať krásy podzemia či jaskýň, kt. sú všade vôkol, len my akosi už nemáme čas spoznávať ich. Až jedného dňa a nebolo to tak dávno, môj drahý spolužiak zo základnej školy, začal na jednej sociálnej sieti pridávať fotky z jaskýň. Pohľadom na každú jednu, sa mi rozbúchalo srdce a spomenula som si na ten pokoj, ktorý som v nich ako malá milovala. Ihneď som mu napísala, či by bolo možné ísť spoznávať ich krásy spolu s ním. Nikdy sme nemali extra vzťah, deväť rokov na základke sme o sebe takmer nevedeli, ale ako on hovorí čas musí dozrieť. A mal pravdu. Je to jaskyniar telom aj dušou a ja som nesmierne vďačná, že poznám človeka ako je on. V tejto oblasti ho teda nazvem naším sprievodcom :) Dohadovanie na jednom termíne objavovania, nám trvalo mesiace,kvôli časovej zaneprázdnenosti, ale o to viac som sa tešila na deň D. Jeho ochota a radosť z toho, že mi môže ukázať kus svojho sveta ma napĺňali akýmsi pocitom pokory,odhodlania,obdivu a zvedavosti. Prišli sme k lesíku popri ceste, kde tiekol priezračný potok a kúsom opodiaľ sa vinímala tabuľa s nápisom prírodná pamiatka. Náš sprievodca a jeho kamarát tiež jaskyniar mňa a moju kamarátku nemilosrdne navliekli do kombinéz, obuli nám gumáky, na hlavy nasadili prilby so svetlom a vraj pre pociit bezpečia sme si dali aj rukavice. Až potom sme plné očakávania mohli vstúpiť za ich sprievodu dnu. Pri vstupe sa mi opäť rozbúchalo srdce a nasledovali sme našich jaskyniarov. Iskričky v ich očiach vo mne vzbudzovali vzrušenie z toho čo nás čaká. V úvode sme sa vyšplhali do úzkej chodby cez ktorú sme sa oťukávali, či sme tam vôbec správne, či jednu z nás náhle nechytí strach zo zúženého priestoru, netopierov či pavúkov. Našťastie naša túžba spoznávať jaskyňu so všetkým čo k nej patrí, bola silnejšia ako čokoľvek iné a tak sme kráčali cez vodu, plazili sa tam, kde by sme inak neprešli a šmýkali sa po bahne, keď sme sa chceli vrátiť zo slepej uličky. Náš sprievodca sledoval presne čo robím, ako reagujem a vysvetloval mi nánosy pôdy kde sme skúmali aj zeminu, jej odtiene a aj jednu so špeciálnym názvom terra rosa. Rukavice som v tomto prípade odhodila a tešila som sa z každého jedného dotyku, precítenia energie toho čo tu bolo dávno pred nami. Môžno to znie zvláštne,viem, ale ozvala sa vo mne tá detská duša milujúca a skúmajúca dotykom všetko vôkol, dýchajúca zvláštne príjemný vzduch a vďačne hľadiaca do očí človeka, kt. pozná už tak dlho, ale až v tej chvíli som si uvedomila, že jeho svet je nádherný a omnoho bohatší ako ten môj. Nuž asi je na čase to zmeniť :) Po náučnom okienku sme pokračovali ďalej v skúmaní priestoru.Po niekoľkých metroch plazenia sa, sme sa dostali do chodby, kt. bola zaplavená a žiaľ priechod ďalej nebol možný. A tak, aby sme sa nenudili, naši drahí jaskyniari prišli s nápadom zhasnúť svetlá a späť sa ide naslepo. A my baby za každú srandu, sme to s nadšením schválili. A predsa ten pocit bol výnimočný, keďže sme síce nič nevideli,ale v podvedomí sme akoby videli svoje telo i ruky dotýkajúce sa stien jaskyne. Tie momenty boli nádherné, a ja som vtedy zahodila aj tú poslednú myšlienku, kt. ma vnútorne ťažila v spojení s mojím fyzickým bytím "tam hore". Potom náš drahý sprievodca vymyslel preliezť cez veľmi, ale naozaj veľmi úzke priestory do akéhosi priestoru väčšieho. Samozrejme išiel prvý a my sme sa ho snažili nasledovať. Vedela som, že je to akási skúška nášho odhodlania a tak som s radosťou išla za ním. Pochopiteľne šmykľavé steny ma celkom rýchlo pribrzdili a tak som sa chvíľku potrápila nad tým, ako by som mohla preliezť cez úzke steny a vylezť hore, kde si náš jaskyniar sedel a sledoval ako sa vysporiadame s nepríjemným terénom. Nie, že by mi hneď poradil ako preleziem ďalej, on si len tak sedel hore na kameni a bolo mu dobre. Po pár minútach som dostala prvú radu, že by bolo fajn neskúšať sa zdvíhať rukami, ale zaprieť sa chrbátom o jednu stenu, nohami o druhú a pomaly sa vytláčať hore. Pre mňa laika, rada k nezaplateniu. A zrazu som aj ja sedela na kameni a bolo mi dobre :) Počkali sme na moju kamarátku a ďaľšieho jaskyniara a užívali sme si čarovnú chvíľu, kedy sme zvládli terén krátky, ale na nás mierne obtiažny. Byť totiž po rokoch v jaskyni so skvelými ľuďmi, cítiť pokoj, naplnenie,bezpečie a vidieť radosť v očiach našich jaskyniarov bolo naozaj rozprávkové. Vraj dostať ženy do jaskýň nie je ľahké, ale my dve sme šťastné za túto príležitosť a verím, že nás v tomto prostredí čakajú ďaļšie neopakovateľné zážitky. A tak z celého srdca Ďakujeme nášmu sprievodcovi a jeho kamarátovi, lebo bez nich by sme len ťažko objavili to, čo v nás tak dlho driemalo. A to, lásku k jaskyniam!
M. :)

Průměr: 4.9 (15 votes)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".

Waaaw! Ako som čítala ten

Obrázek uživatele Kaťuška
Waaaw! Ako som čítala ten článok, tak som mala pocit, ako keby som tam bola s vami :) . Naozaj až tak oči zaiskria detskou radosťou z prepojenia s prírodou. Musel to byť neskutočný zážitok. Dúfam, že tiež budem mať niekedy také šťastie a naskytne sa mi takáto príležitosť.

Boha, aspoň jednu takú

Obrázek uživatele Zalúbený jaskyniar
Boha, aspoň jednu takú babu by som chcel k sebe! Vo fúriku by som ju vozil po jaskyni a pri tom jej sľuboval tie najvačšie a najkrajšie objavy života :-)

Veď práve, aby to

Obrázek uživatele Monika

Veď práve, aby to neostalo len pri tých sľuboch ;) My stále hlásame, že chceme nejakého skvelého jaskyniara a stále nič :)

 

Tyto stránky byly vytvořeny pomocí služby Jeskyňář.cz - http://www.jeskynar.cz
Creative Commons License
Na veškerý obsah, pokud není autorem příspěvku uvedno jinak, se vztahuje licence
Creative Commons Attribution-Noncommercial-Share Alike 3.0.