JASKYŇA HLADOVÝ PRAMEŇ V ČACHTICKÝCH KARPATOCH- Odpovede na otázky...

Autor: Lukáš

 

Na podnet mnohých otázok ohľadne jaskyne Hladový prameň pripájame starší článok, kde sú snáď všetky odpovede.

Úvod 

Zámerom tohto príspevku je oboznámiť širokú jaskyniarsku verejnosť s lokalitou, ktorej história sa započala už takmer pred 40-timi rokmi (61rokmi). Vystriedali sa tu dve jaskyniarske generácie. No pre zložitú hydrológiu a geomorfológiu lokality sa im nepodarilo rozlúsknuť jej tajomstvo. Ale to už bude úloha pre nastupujúcu generáciu, aby sa o to pokúsila.

Opis územia

Najsevernejšiu časť Malých Karpát tvorí podcelok, ktorý Mazúr- Lukniš (1978) označili ako Čachtické Karpaty.
Dolina Hrabutnice delí tento geomorfologický podcelok na dve časti: Nedze a Plešivec.
Z juhozápadu dolina obchádza Čachtický hradný vrch a sedlo na hlavnom chrbte nad jej uzáverom s najvyšším bodom Veľký Plešivec (484m). Južnejšia časť Plešivca nepresahuje šírku 2km a vo väčšej miere je budovaná svetlosivými dolomitmi. Severná časť Nedzí je 4km široká s najvyšším bodom Na Salaškách (588m). Táto časť o rozlohe 21km², ktorú budujú predovšetkým dobre krasovejúce svetlé nedzovské vápence, bola vyčlenená ako Čachtický kras.  (M. Stankovianský, 1979). Práve v tejto časti územia, na jeho južnom úpätí sa opisovaná jaskyňa nachádza. Avšak zaoberať sa v tomto príspevku podrobnejšie charakteristikou územia, by nebolo účelné. Tejto problematike sa podrobne venovali vo svojich prácach A. Droppa (1970), P. Mitter (1974) a M. Stankovianský (1979).  Jaskyňa sa nachádza v najjužnejšom  mieste kaňonu Hrabutnice medzi obcami Višňové a Čachtice 190m n.m.  Od železničného tunelu je vzdialená vzdušnou čiarou 450m na SSZ. Vchod jaskyne leží na ľavej strane riečky Jablonky pretekajúcej kaňonom, vo výške 7m nad jej úrovňou.

História prieskumov jaskyne

Na požiadanie SSS vykonal v roku 1950 Ján Majko za pomoci Rudolfa Hofmana a Štefana Popelku prieskum ponoru Malá Kamenná. Tu Popelka s ďalšími troma- štyrmi dobrovoľníkmi robil sondovacie práce a prieskumné práce až do roku 1952. Nakoľko práca v ponore bola veľmi  nebezpečná, pretože sa pracovalo medzi zaklinenými balvanmi a jeden sa na Popelku zosunul, bolo treba hľadať iné bezpečnejšie pracovisko. V lete 1952 prichádza Ján Majko do Čachtického krasu znova.  Slovenské jaskyniarstvo vtedy prechádza pod správu cestovného ruchu n.p. Bratislava, pri ktorom sa vytvorilo Speleologické oddelenie pre výskum a ochranu jaskýň na Slovensku. Na Čachtický kras boli pridelený štyria pracovníci. Dňa 13. Augusta 1952 vykoná Ján Majko so svojimi spolupracovníkmi povrchový prieskum s cieľom objavenia miesta pre sondovacie a prieskumné práce svojej skupiny.  Tohto prieskumu sa zúčastnil aj  Štefan Popelka  so svojimi dobrovoľníkmi.   Zistili, že najvhodnejším miestom bude II.  Čachtická občasná krasová vyvieračka, ktorú pre svoju periodicitu nazvali miestny obyvatelia Hladový prameň.  ( I. vyvieračka pod názvom Teplica s výdatnosťou okolo 90l/s vyviera priamo v obci Čachtice a je zachytená do Novomestského vodovodu) Ovšem začať so sondážnymi prácami pri Hladovom prameni nebolo také jednoduché. Voda predierajúca sa silnou vrstvou sutí, vytekala na viacerých miestach. Prizvaný L. Bláha za pomoci prútika zistil asi 9m nad korytom Jablonky dva hlavné smery, ktoré vychádzali z jedného bodu. Tu bolo rozhodnuté vykonať sondážne práce. Ako sa ukázalo, rozhodnutie bolo správne a už v 1,5m hĺbke narazili na vodu. Avšak hĺbkou sondy vody stále pribúdalo. Zachytávaná hrubou vrstvou málo priepustných sutí bola vysoko vzdutá.  Muselo sa najskôr pristúpiť k výkopu odtokového kanála. Po dlhých mesiacoch úmornej driny  v prekopávaní suťoviska nakoniec narážajú na vlastnú skalnú stenu. Prekopávaním kanála sa znižuje aj hladina vody v pukline, ktorá ju takmer vypĺňala. Až teraz mohli pristúpiť k vlastnému razeniu štôlne. No s pribúdajúcimi metrami museli riešiť problém s vývozom materiálu.  Tento vyriešili vybudovaním  koľajovej dráhy vystrojenej bežným vagónom, aké sa vtedy používali v lomoch. Po prestrieľaní  5-timi sifónmi a niekoľkými priestormi sa v októbri roku 1960 nachádzajú 70 od vchodu a objavujú jazero s nepreniknuteľným sifónom. J. Majko (1961). Tu ich možnosti postupu končia. Začiatkom decembra  roku 1960, po predbežnej dohode J. Majku s V. Panošom, prichádzajú do Čachtického krasu potápači so Speleoklubu Brno. Spolu s nimi prichádzajú aj pracovníci Akadémie vied Brno a pracovníci Moravského Krasu. V tej dobe to bola veľkolepá akcia svojho druhu a prvá, ktorá sa konala na Slovensku.  Mimo už spomenutých aktérov z Moravy sa na nej zúčastnili okrem domácich speleológov aj popredné kapacity zo Slovenska : Ján Majko, ktorý akciu zorganizoval, dr. A. Droppa, L. Bláha a rad ďalších. Prítomný boli aj zástupcovia MNV v Čachticiach a súčasne bola akcia natáčaná Čs. štátnym filmom. Po technickej stránke, ako telefónne spojenie a osvetlenie, ju zabezpečovali príslušníci armády. Títo účastníci sa však na akcii podieľali iba ako zabezpečovacia a dokumentačná skupina. Samotné družstvo, ktoré podniklo útok na sifón tvorili: V. Panoš, potápači J. Fadrna, F. Plšek, F. Hlaváček, lekár a dokumentarista. Po ukončená všetkých príprav  a zaistenia bezpečnostných opatrení sa ako prvý ponoril do jazera J. Fadrna. Podľa jeho údajov sa puklina nehlboko pod hladinou rozširuje vo veľký členitý priestor prebiehajúci do vnútra masívu šikmo smerom ku kaňonu Hrabutnice (?). Po preskúmaní stien i dna objavil úzky sifón vyplnenými ostrými kulisami , za ktorým by bolo možné pokračovanie. S týmto zistením sa vynoril oboznámiť svojich kolegov. Nastala krátka porada ako priestor rozšíriť. Padol návrh o uvoľnení sifónu výbušninami.  No potápač F. Plšek ho zamietol a pokúsil sa o prelezenie sifónu, čo sa mu aj údajne podarilo. Podľa inštruktáže J. Fadrnu sa rýchlo vydal k sifónu. Po odvinutí 50m osvetľovacieho kábla náhle prerušil spojenie.  V zaisťovacej skupine nastal rozruch. Padli otázky: nehoda?- prienik? Tieto skončili, keď takmer po hodine sa rozsvietila signálka na riadiacom stanovišti.  Onedlho sa F. Plšek vynoril a informoval ostatných o zdarnom priebehu akcie. Po dlhej námahe sa mu podarilo prebrať britmi sifónu. Za  sifónom sa vynoril a pokračoval po hladine bez dýchacích prístrojov. Priestor za sifónom má podobný ráz ako pred ním.  Pod hladinou sa rozširuje v nepravidelné veľké siene so zarovnanými stropmi. Nad hladinou sa zužuje v úzke pukliny. Pokiaľ mohol dôjsť  a dosvietiť videl voľné pokračovanie na 50-60m. Po návrate F. Plška podrobne preskúmal puklinu aj F Hlaváček. Potvrdil, že za sifónom je puklina nad vodou dosť široká a spája obe časti jaskyne.  V budúcnosti tu budú môcť čachtický jaskyniari  pomocou výbušnín sifón  prekonať i nad hladinou. V. Panoš (1961)Po výsledkoch potápačského prieskumu sa prikračuje k razeniu štôlne za jazerom. Pokiaľ to ovšem dovoľuje stav vody.  A tu sme pri koreni celého problému prieskumných prác v jaskyni.  Ak uvážime, že od spomínanej potápačskej akcie ubehlo 30rokov (52rokov) a dĺžka jaskyne sa sotva zdvojnásobila, nadobudneme dojem, že o lokalitu nebol valný záujem. Ak by sa tak nestalo, musíme si zhruba objasniť hydrológiu  a s ňou spojený vodný režim. Vodný stav v jaskyne je závislý hlavne od výšky hladiny spodných vôd. Prejavuje sa veľkými výkyvmi v nepravidelných intervaloch. Z toho dôvodu dostala jaskyňa ešte jedno novšie pomenovanie : Občasná vyvieračka. To sa zvyklo hlavne u mladšej generácie jaskyniarov používať.  Keď sa pozrieme na plán jaskyne, je v pozdĺžnom profile vidieť osadené lavičky nad hladinou. Keď je hladina vody približne v tejto výške je stojatá bez pozorovania najmenšieho prietoku. Tento stav trvá obyčajne jeden rok. To je priaznivý stav pre prerazenie štôlne za jazerom.  Výnimku tvoria roky: jeseň 1988 až jar 1991, kedy voda v jazere klesla až takmer na dno. Potom príde k zdvihnutiu hladiny. Voda sa vzduje až do výšky 6m nad lavičky, vyplní celý priestor nad jazerom a vyteká von z jaskyne. Tým vznikne z toho priestoru dlhý nepreniknuteľný sifón. Vtedy nieje možné za jazerom pracovať. Tento stav trvá  5 až 7 rokov! Potom príde znova k opakovaniu celého cyklu. Z toho titulu sa pristúpilo k razeniu ľavej štôlne s miernym stúpaním.  Jej účelom bolo dostať sa do priestorov nad jazerom suchou cestou v dobe zatopenia sifónu.  No zameraním ľavej vetvy sa zistilo, že sa stočila prv, ako sa mohla prekrížiť s komínmi nad jazerom a prakticky sa vracia smerom von z jaskyne.
V posledných rokoch sa do jaskyne, v dobe jej výveru nedalo vôbec vojsť, nakoľko bola zaplavovaná až po strop. Tento stav spôsobili sute, ktoré rokmi zvetrávania sa a zosúvania vytvorili pred vchodom do jaskyne až 4,5m vysoký osypový kužeľ. Na výročnej schôdzi v roku 1988 padne návrh na odvodnenie jaskyne. Zaistí sa potrebný materiál a v priebehu roka sa na piatich dvoj  až troj-dňových akciách prekope suťovisko v dĺžke 35m a uložia sa odvodňovacie rúry.  Práce sťažovali stále sa zosúvajúce sute a 200 až 300 kg skaly, ktoré sa museli niekoľkokrát premiestniť až sme sa dostali do požadovanej hĺbky. Pri vchode až 4m. Aby sa do budúcna zabránilo padaniu sutí do vchodu, v roku 1989 betónujeme pred vchodom plošinu. Na nej sa postavili z kamenia a betónu oporné múry dlhé 2m, medzi ktoré sa zabudovala pevná oceľová mreža. Múry boli nadkryté oceľovými skružami a zaliate betónom.

Záver

Vo svojich odborných posudkoch J. Majko a A. Droppa vyjadrujú presvedčenie, že jaskyňa Hladový prameň je najperspektívnejším miestom,  kadiaľ sa dá pohodlnou cestou dostať  do už známych priestorov Čachtickej jaskyne a objaviť množstvo nových a neznámych častí. S týmto názorom sa stotožňujem i ja. No niesom presvedčený, že ísť po vode je to najšťastnejšie riešenie.  Treba zobrať do úvahy i posudok druhého potápačského prieskumu. Tento previedli v roku 1973  potápači Buday a Kucharovič z Trenčianskej Nymphy. Ich verdikt po prieskumnej akcii znel: Z jazera nevedie ďalšie pokračovanie do predpokladaných priestorov, ktoré zistili brnenský potápači v roku 1961. Údaje ktoré uvádzajú, nezodpovedajú skutočnosti. Ťažko posúdiť , kde je pravda.  No myslím si, že pre nás suchých jaskyniarov to ani nieje podstatné.  I keby sme sa prestrieľali za sifón, po pár metroch bude ďalší. A to ja zasa práca iba pre potápačov.  Tu zostáva iba jedno. Zamerať sa na prieskum úzkych komínov nad jazerom, kde by mohli byť ďalšie priestory.  Tomu nasvedčuje i skutočnosť, že asi 20m nad terajším vchodom do jaskyne sa vo svahu nachádza bývalý suchý výver. V minulosti bol v ňom vykonaný prieskum, no bez úspechu. O možných priestoroch nad vyvieračkou svedčí  rad ďalších faktorov.

1)      Medzi najnižším miestom Čachtickej jaskyne a vyvieračkou zostáva neznámy 70.80m výškový rozdiel.

2)      Počas nízkeho stavu vody , keď je sifón pred jazerom priechodný, prúdi vzduch smerom do jaskyne.

3)      Na povrchu planiny je pozorovateľný výrazný tektonický zlom , od vyvieračky smerom na sever, ktorý je snáď ukončený až na Salaškách rakou závrtov.

Ako vidieť  z uvedeného, možnosti dotiahnuť dielo započaté našimi predchodcami do úspešného konca tu sú. Záleží len na nás, ktorým smerom upriamime svoje úsilie. Zatiaľ sme nemali tú možnosť si overiť výkonnosť odvodňovacieho systému, lebo od jeho vybudovania sústavný pokles vody. No pokiaľ sme dobre odhadli  priemer rúr odtokového kanála (odhadli dobre) bude možné na lokalite pracovať.
Spravodajca 1/1992
Pavel Pospíšil

 

Průměr: 5 (hlasujících: 2)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".

"v najjužnejšom  mieste

Obrázek uživatele Sluka
"v najjužnejšom  mieste kaňonu " oprava: v najsevernejšom. Doplnenie: prieskum Čachtického krasu, ktorého cieľom bolo nájdenia jaskyne vhodnej pre sprístupnenie, bol evidentne vyvolaný rodákom z Čachtíc, vysokým komunistickým funkcionárom Rudolfom Strechajom. Tomu ostatne v dobe prebiehajúceho prieskumu museli  J. Majko, predseda MNV Čachtice a politický pracovník Ammer každý mesiac podávať osobne hlásenie o postupe prác (ústna informácia Ammer). Po jeho smrti (1962) profesionálny prieskum v Čachtickom krase ustal.
Tyto stránky byly vytvořeny pomocí služby Jeskyňář.cz - http://www.jeskynar.cz
Creative Commons License
Na veškerý obsah, pokud není autorem příspěvku uvedno jinak, se vztahuje licence
Creative Commons Attribution-Noncommercial-Share Alike 3.0.